Špina

            No ahoj, ty paródia na sfingu. Čo zrazu tak sama? Čo zrazu tak smutne? Si vraj krásna, vo svojom ružovom svetríku odkrývajúcom holé rameno. Si vraj múdra, keď tak promptne, hoc zahanbujúco a hanlivo odpovedáš. Tak prečo teraz plačeš, ty hnusoba, ha? Lebo si zrazu ublížila aj tam, kde si nechcela? Lebo sa niekto opovážil postaviť tvojej „večnej múdrosti“? Konečne!

Som normálna

Sediac na okne si uvedomujem jednu vec: som normálna. Naozaj. To JA som normálna. Však len preto, že tých ostatných je väčšina, neznamená to, že sú normálni oni.

Tuláce ráno

 Tulácký ráno...

         ...za chvíli půjdem toulat se dál...

   Ťažké topánky nechávali na snehom poprášenom chodníku dve paralelné vyšúchané stopy. Bola im zima a boli hladné – otvárali ústa a nemo si pýtali jesť. Ja jazyk im padlo zopár snehových vločiek a ich chuť im pripomenula realitu. Od rána neboli doma – túlali sa.