Diagnóza Slniečko

Som kôpka koncentrovnj spokojnosti

Som batoh plný radostných nervózností

Ja

Kresby, čo priniesol Bavácky život, né?

     Rozhodla som sa, že je škoda nechávať svoje šialenosti polepené len na nástenke, na ktorú pozerám aj tak len ja a preto sa s nimi chcem podeliť (nie síce so svetom, ale aspoň s pár ľuďmi, čo sem zablúdia).

Čierne opäky

Ako spoznáte, že žena trucuje? Alebo že niečo zrazu nieje v poriadku? Niečo zmení. Dá sa ostrihať, prefarbiť si vlasy, oblečie na seba niečo, čo bežne nenosí a ide si. Ja som dnes mala čierne nohavice a vysoké čižmy.

Príbehy zastavané do stien intráku

     Večer, keď zapadne slnko a aj na Bratislavu dopadne čiernočierna tma, sa stávam nevidomou. Zatiahnem žalúzie a počúvam, ako môj terajší domov dýcha. Ľahýnam si na posteľ a počujem ľudí chodiacich po chodbách, ľudí chrápajúcich, ľudí stepujúcich, vŕtajúcich… V jednom momente ale všetko utíchne a počujem len tichučkú melódiu španielskej gitary.

Prosba

Ó technická univerzita, nauč ma myslieť technicky

Nech verím len tomu, čo sa v odborných knihách dočítam

Nech vidím vo všetkom len to, čo sa počíta

Nech hľadám len rozumné cestičky

Úvahy, Bernie na stole a fľaša

            Intrák je skvelá vec. Prisťahujete sa do prázdnej diery a upravíte si ju podľa seba. Na stenu nalepíte zopár plagátov (napríklad hmlovinu Slimák, alebo niektorú z NGC-čkový hviezdokôp), zavesíte záclonku, na nástenku z polistirénu, ktorý zostal po zateplovaní, pripnete zopár fotiek, sadnete si a tešíte sa, aké je to všetko zrazu krajšie.

Videla som...

Spomienky. Veľmi, veľmi stará báseň.

Poznámky z výletu

Asi Abecedne:

Bezbrehé Balenie.

Cítim Cestu.

Príbeh z dvoch strán. Fikcia. Čisté šialenstvo. Výplod pomätenej mysle.

            Keď sa pozrel na malé ryšavé dievčatko držiace misku s malinami došlo mu, že niečo nie je  poriadku. Usmievala sa na neho a len tak pod nos zašomrala, že ich doniesla tak, ako sľúbila. Mal chuť jej ten krásny úsmev opätovať, no vedel, že by povedal viac, ako mohol. Žmurkla, otočila sa, odišla. Želal si, aby ju mohol ešte raz uvidieť.

Psycho-kresby a ich krátke príbehy

          Kde bolo, tam bolo - jednu nádhernú (ešte jesennú) sobotu som prišla pred telocvičňu, kde mávame tréningy, okolo 14:45. Sadla som si na zábradlie, no keď sa oni o tretej (kedy sme mali podľa nemenovanej osoby začínať) nikto nedostavil, vzala som telefón a vytočila som neupresnené číslo. Ozvalo sa:

Zabúdanie ako aktivita hippokampu

Spôsobujem si zásah do hipokampu

Bez neurochirurgickej pomoci

Našla som tam tvoje miesto

Zbavím sa ho zámernou náhodou

Spomienky sú aj tak len bielkovinové spojenia

A primárne senzitívne oblasti môjho tela už dávno zabudli

Prefrontálna kôra započne myšlienkové procesy

„Realita jedného je možno len fantáziou toho druhého.“ (M.A.S.H.)

        Tento týždeň bol týždeň troch stretnutí. Je zvláštne znovu vidieť človeka, ktorého ste niekoľko rokov nevideli a vôbec vám nechýbal. Pozrieť sa mu do tváre, pozdraviť, hovoriť v jeho prítomnosti, no on sa naďalej tvári, že neexistujete. Naozaj zvláštne.

Snekdocha

        Bol raz jeden veľmi smutný mladý muž. Býval sám, nemal žiadnu rodinu, mal iba veľmi nudnú prácu a malý byt s televízorom. Každé ráno sa zobúdzal umyl sa, naraňajkoval a zažil pocit telo na telo v MHD. Každý večer, keď sa unavený vrátil z práce si pozrel správy, najedol sa, osprchoval a šiel spať.

Alter ego

        Mala som chuť byť sama. Nešla som si sadnúť s chalanmi, pre zmenu som si dala kávu v jednom bare. Nikdy ma nasklamali, mali tam tú najhorkejšiu kávu akú som v Nitrianskych podnikoch kedy pila.

Rozprávka mojim čitateľom

        Tých pár ľudí, čo číta moje texty, mi vraví, že sú depresívne, že z nich majú zlý pocit. Možno pre to, že keď som šťastná a v dobrej nálade, snažím sa to rozdať medzi všetkých tých, ktorých mám rada.

Ráno bez spomienok

Ráno pod hradom bolo chladné. Zas raz dostala túlavé topánky.

 Trochu sebakritiky! Nemôžeš takto chodiť po meste. Veď sa na seba pozri, pozri sa ako vyzeráš. Ako nejaký chrapúň. Čo si o sebe preboha myslíš? Tu nie si doma, ako to cítiš. Si v cudzom svete, nevieš ako to tu chodí.