Vianočné úvahy

Záblesk nádeje

            Ustlal si po sebe posteľ a teraz, hoci mi je strašná zima, nechcem porušiť jemný poriadok, ktorý si tým nastolil. Ľahnem si radšej na koberec a budem sa pozerať na dokonalosť, ktorá leží priamo predo mnou. Čierno-červená návlečka na paplón a nad ňou dva uteráky.

Snový

            Pravý strach prichádza vždy, keď sa objavia tiene minulosti. Zabudnuté vnemy, ktoré sa dávno vytratili z nášho vedomia sa pripomenú malichernou vecou a opäť nám nedajú spávať.

Už som len jedna

     Asi som mala byť na to pripravená. Asi mám už vek na to, aby som sa s tým vedela vysporiadať. Je zbytočné s tým bojovať. Odišla. Opustila ma. Ostala som sama.

Opúšťací

            Človek je najosamelejší medzi ľuďmi. Podľa mňa nám nebolo súdené žiť v skupinách. Svoje deti by sme mali rýchlo uschopniť na život a čo najskôr poslať do sveta. Aby nemali ilúzie.