Nie si ako bežec stepný
po vlahosti pôdy smädný.
Hľadáš iné vlhkosti
bez zbytočnýc starostí.
Nájdeš lúčku, nájdeš trávku,
položíš jej v lono hlávku,
ponúkneš jej ľahkú nádej,
len nech rýchlo dôjde na dej.
Zapustíš v ňu korene,
pošepkáš je ohrane,
že je tvojou prvou - snáď
budeš ju mať veľmi rád.
Hladíš kvety, ískaš steblá,
akosi však lúčka zvädla
- napojiť ťa nemá čím
a tak je už čas na čin!
Zbalíš nôžky, rúčky,hlávku aj
a zmizneš na sveta kraj.
Tam, kde žiadna lúčka nevie,
že ti z nej len koreň pevnie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára