Život chaosu

Čo je to za svet, kde láska sa meria jednotkami poslušnosti?
Čo je to za svet, kde vraždíme sami seba z oddanosti?
Čo za svet sme to stvorili, 
kde poslušnosťou chodíme opilí?
Kam kráčame a čo chceme?
Bojíme sa toho, čo najviac milujeme.
Odchádzame do snov žiť celkom iný svet
a zabúdame, že sme tu. Tak žime hneď!
Nekončime životy, čo vlastne nezačali,
žime lásku cez okraj,
milujme život za hranou,
nebuďme platňou životom ohranou.
Buďme láskou, čo ničí všetko mŕtve a vzýva život,
žime milovanie, čo bude koncom clivôt.
Čo je to za svet, kde sa život dá žiť bez okraj?
Čo je to za život, veď v chaose nie je raj? 
Je to svet, kde smrť a láska idú spolu svorne domov,
je to svet, čo nemá na poriadok bohov.
Je to svet, kde chaos vládne túžbami
a tela sa vlni predstavovanými láskami.
V tomto svete žijeme - ty a ja.
Vo svete chaosu, vo víre entropie - obaja.
S nami príde búrka, príde s nami mráz,
sme stavitelia mostov, ničitelia hrádz.
Horíme.
Mrazíme.
Zomierame a žijeme po tisíci krát.
Bežíme po púšti a ostáva po nás ľad.
A to všetko preto len, 
že žijeme svoj dávny detský sen.